Únor 2018

Aj po rokoch si to stále len ty

18. února 2018 v 19:22 | MaťaaPunk |  Napísal život
Pamätám si na tie pocity, ktoré mi lietali po celej hlave príliš dlhú dobu.

Vtedy, keď sme sa sa stretli po mnohých mesiachoch. Ako sme sa prechádzali, sedeli na lavičke a jedli zmrzlinu. Mnohokrát som nevedela, že čo sa to so mnou deje. No popravde, o tom nevedel skoro nik. A keď sa teraz obzriem späť na minulosť, zisťujem, že mnohí ľudia si už miesto v mojom živote nenájdu. Už by som im to ani nedovolila.

No späť k tebe. K mužovi vysokému a modrookému, ktorého som spoznala pred niekoľkými rokmi. V tých chvíľach, keď sme sa všetci pri jednom veľkom stole smiali a premýšľali nad tým, kedy v noci pôjdeme domov. A nebolo to príliš skoro.

Naše výlety boli vždy pre mňa výnimočné, lebo som vedela, že už sa nebudú opakovať. A aj vtedy keď som pri tebe nechcela vypiť ani jedno pivo, lebo som chcela mať jasné spomienky. Doteraz som určité veci nepochopila. Ale na druhú stranu, už asi nechcem poznať vysvetlenia a odpovede. Bolo by to nanajvýš zvláštne po toľkom prežitom čase.

Keďže by sa novoročné sľuby mali plniť, pomaly už sa blíži čas, kedy sa ťa budem musieť niečo opýtať. A ukázať ti niekoľko riadkov, ktoré som napísala. Niektoré nedávne a možno aj tie z dávna, no stále si na to netrúfam. Myslím si, že vieš aká som a že sa neodhodlám na mnoho vecí. No odfotografovať si ťa, keď zaspíš pri pozerení rozprávky sa mi jednoducho žiadalo. A keď som ťa zobudila, len som sa pousmiala.

Určité veci v našich životoch sú proste nepredvídaľné a ani jeden z nás netuší, kedy by sme sa znovu mohli vidieť. No ani na túto zvláštnu situáciu som nenašla riešenie. Aj keď sa vidíme párkrát do roka, dokážeme v rozhovore pokračovať aj tam, kde sme prestali pri našom poslednom stretnutí. A to sa mi na tom páči asi najviac. Vážim si to úsilie, vďaka ktorému sa dokážeme stretnúť a porozprávať sa o našich životoch. Lebo jednoznačne sa nám za ten čas, čo sa nevidíme, toho udeje príliš veľa.

Ale teraz pri spomienkach na teba sa pousmejem a porozmýšľam nad tým, kedy nastane znovu ten správny čas na naše ďalšie stretnutie. A poprípade na to, kedy znovu prehrám v nejakej spoločenskej hre, alebo aj na to, kedy si objednáš rovnaký čaj ako ja. Vlastne, vtedy som sa ťa ani neopýtala, prečo si si nevybral niečo iné.

Február je pre mňa niečím výnimočný. A nie je to ani preto, žeby bol ten otrepaný Valentín. Na tento mesiac sa mi viaže viacero spomienok s tvojou osobou.

A za tieto spomienky ti zo srdca ďakujem.

Čo ma naučili?

1. února 2018 v 22:31 | MaťaaPunk |  Napísal život
Zoznámila som sa s nimi aj úpl­nou ná­ho­dou, no do môjho ži­vota do­kážu dať mnoho vecí. A prečo? Lebo na tomto svete si od­cho­dili o niečo viac kro­kov ako ja.
Zá­leží na tom, že nech sa deje aj čo­koľ­vek, buď som si istá tým, že oni tu budú pre mňa. No ne­zá­leží na tom, aký vy­soký je me­dzi nami všet­kými ve­kový roz­diel.

Lebo..

Nie je ťažké prísť na to, či moje myš­lienky majú hlavu a pätu. A ak sa v tom nájde aj pod­statná myš­lienka, tak o to lep­šie pre mňa.

Keď natrafímna tých správ­nych ľudí, ne­bude až tak ťažké za­čať vní­mať tento svet iným po­hľa­dom. Niečo v mojich myšlienkach bude inak. A ur­čite sa ti to tak pá­či.

Aj keď možno po­lo­vicu dňa pre­žijú tým, že sú za­va­lení prá­cou, ve­dia si za­trie­diť a roz­vr­hnúť svoj voľný čas efek­tívne na celý deň, tak aby som si v ich diári na­šla správne miesto.

Lebo sa tu na­sky­tuje vy­soká prav­de­po­dob­nosť, že nie­čím po­dob­ným si už v ži­vote pre­šli a tým pá­dom aj ve­dia, čo malo byť to správne roz­hod­nu­tie. A ak sa na nich obrátim, ur­čite mi vedia po­ra­diť.

Lebo práve oni mi budú do ži­vota pri­ná­šať nové a o to kraj­šie zá­žitky, pri kto­rých sa ne­bude dať za­bud­núť na ten vše­tok spo­ločne pre­žitý čas. A tie zá­žitky budú stáť za to.

Aj keď možno nie som na ich ve­ko­vej úrovni, ob­čas majú po­cit, že na tej men­tál­nej si ich už dávno pred­behla. A to sa im pá­či.

Ale naj­skôr sa na mňa usmejú a za­čnú sa so mnou roz­prá­vať o všet­kom, a o čom len chcem a potrebuje. Lebo vy­po­čuť si ich je nie­kedy ho­tový bal­zam na dušu.

Lebo pri nich nájdem samú seba a budem ve­dieť, že pre­ko­na­nie tej ur­či­tej vzdia­le­nosti, ktorá je me­dzi nami bude to najkraj­šie, čo budeme môcť uro­biť. Aby sme boli spolu. Lebo sú takí.

Dospelí a rozumní. Presne ako ja.