Prosinec 2017

Som rada, že sme nezabudli na naše priateľstvo

28. prosince 2017 v 23:06 | MaťaaPunk |  Napísal život
Stále sme len priatelia, nič viac a rovnako ani nič menej. Obyčajne neobyčajní dvaja ľudia, ktorí sa stretnú len párkrát do roka. Lebo možno práve nemáme toľko voľného času, ako by sme chceli.

Ale vieš, ako mi začne biť srdce chvíľu predtým, keď sa máme stretnúť? Keď si predstavím, že ťa o niekoľko minút budem môcť znovu po nejakej dobe objať a usmiať sa na teba? Po tých niekoľkých rokoch, ako sme sa spoznali? Vtedy, v tom malom klube, vďaka koncertu a tmy.
Že si znova spomeniem na naše spoločné výlety a večerné prechádzky, ktoré možno niekedy neboli za svitu hviezd, ale len za svetla pouličných lámp? A potom ti ich pripomeniem, lebo ako správny chlap si nie na všetko spomenieš..

O čom to všetko, vlastne je?

Niekoľko ráz som sa ťa chcela opýtať, či poznáš odpoveď na túto otázku. Ale žiaľ, doteraz som na to nenabrala dostatočnú odvahu.

Vždy sa však nájde nejaké ale.., však? Poprípade nejaké dôvody, prečo byť radšej potichu a užívať si tie spoločné chvíle medzi nami. A asi preto sa ťa neopýtam. Neviem si ani predstaviť, aké by to možno, mohlo mať následky.

Vždy, keď sa prechádzam okolo tej vysokej budovy divadla, pousmejem sa. Lebo vďaka nemu sme nezabudli na naše priateľstvo. Aj keď sme mali obdobia, že sme sa naozaj nevideli aj celý jeden rok. Len sme si občas napísali alebo zavolali.
A práve ty si ten jediný človek v mojom okolí, na ktorého nemám ťažké srdce. Nevyčítam ti, že sa často nevidíme. Iným ľuďom by som nedovolila, aby mi ostali na blízku, ak by som ich dlho nemohla vidieť.

Môžeš mi veriť v to, že tebe jedinému to vždy v dobrom odpustím. Vždy v tú jedinú chvíľu keď sa stretneme. Zvláštne však? Možno pre teba, ale pre mňa určite nie.

Cítim to tak, no naozaj stále nemám poňatia, prečo sa to tak v mojom vnútri odohrá.

Ale aj cez to všetko, som naozaj neskutočne rada, že sme stále v kontakte. A v neposlednom rade aj za to, že si stále ten, ktorého som dávno spoznala. Vtedy, keď som ťa prvýkrát uvidela..

Odvtedy som dúfala, že raz budeme skutoční kamaráti.
Aj keď som o tebe vtedy nič nevedela.
A splnilo sa mi to, drahý A.

Príliš veľa myšlienok

8. prosince 2017 v 23:13 | MaťaaPunk |  Zamýšľanie
Sedím, opieram sa o chladnú stenu a premýšľam.

Zas a znova. V studený piatkový večer, kde som medzi štyrmi stenami, na ktorých je neskutočne veľké množstvo fotografií. Sú to tie fotografie, ktoré mi pripomínajú väčšinu spomienok na udalosti, ktoré sa udiali tento rok, alebo ten minulý.. Možno ešte dávno predtým. No ide o to, že stále sú to tie spomienky, ktoré chcem mať pred očami každý ďalší deň, keď sa zobudím medzi týmito stenami.

Premýšľam nad tým, ako som zvládala posledné dni, vlastne možno týždne, koľko málo času som mala na to všetko, čo mám rada.
Premýšľam nad tým, ako znova nastúpim do vlaku a pôjdem na to jediné čarovné miesto, ktoré pre mňa existuje.

A vlastne, premýšľam aj nad ľuďmi.. Nad niektorými konkrétnymi..

Žeby predsa sa niečo zmenilo?

Je to až príliš zvláštne, komunikovať s niektorými osobami, na ktorých mi záleží. Aj keď si to možno neuvedomujem, aké to naozaj je v niektorých určitých momentoch komplikované. Mnohokrát som sa pozastavila nad svojimi myšlienkami, či už to bolo v priebehu dňa, alebo uprostred noci v strede týždňa. Keď sa mi nedarilo zaspať a snívať.

Občas mám pocit, že sa musím vzdialiť od reality na míle ďaleko. A vo väčšine prípadov sa mi to úspešne darí. S hudbou v ušiach a s úsmevom na tvári.

No niekedy nastanú chvíle, kedy človek chce premýšľať nad mnohými myšlienkami, ktoré mu blúdia celé dni v mysli. A práve v takých momentoch sa to naozaj nedá. Myseľ ovládne najsilnejšia myšlienka, ktorá najmocnejšie zaťažovala celé zmýšľanie človeka.

A v mojom prípade, sa občas musím nad takýmto niečím naozaj zasmiať. Lebo si spomeniem na slová, ktoré hovoria o tom, aká je psychika človeka nepredvítateľná. No na druhej strane ona jediná vie, čo sa v našej mysli ďalšie udeje. Iba žeby sa takéto spomienky náhodou spájali kvôli človeku, ktorý ich vyslovil?

Ak možno raz, budeš toto čítať, predpokladám, že sa zasmeješ tiež.. Lebo budeš spokojný s tým všetkým, čo sa naokolo Teba bude diať.