Volám sa Maťka a písanie mi vytvára radosť zo života.

Červenec 2017

Plamienok

31. července 2017 v 23:50 | MaťaaPunk |  Zamýšľanie
Horí, zbĺkne.. A zrazu zhasne.

Prečo, tá sviečka zhasne.. Ten chvíľkový oheň aspoň na nejakú chvíľu dokáže pripomenúť tak veľa spomienok. No v momente, v ktorom zhasne, sa všetky pekné chvíle vyparia, tak ako ten slabučký plamienok. Niekam ďaleko do neznáma. Vrátia sa ešte vôbec?

Vtedy, to bolo úplne iné. Všetci sme sa smiali, spoločne chodili von. Smiali sme a vonku na uliciach sme si spievali obľúbené piesne. Keď si predstavím, že už to sú tri roky, ako na začiatku bolo pekné, no v niekoľkých okamihoch, sa to všetko obrátilo úplne inak. Myslela som, že nás udalosti možno o trochu zblížia, aby to nebolo také ťažké po tom všetkom. Ale asi niekto v našom vesmíre to tak nechcel.

Jednoznačne je už neskoro na otázky, v ktorých sa zmieňuje slovo prečo. No ako sa posúval čas stále ďalej a ďalej, akosi som si uvedomovala, že už nikto z nás nebude takým, akým bol. A asi na toto zistenie som potrebovala čas. Veľa času.

A teraz? Keď vidím niektorú osobu, na ktorú sa mi viažu spomienky z pred tých rokov, usmejem sa.

Usmejem sa nad spomienkou, ktorú mám vo svojom srdci a tam hore do neba pošlem pozdrav a príjemnú spoločnú spomienku. A s úsmevom na tvári neskôr zapálim aj sviečku.

Na sviečku, ktorá čoskoro dohorí aj so spomienkou.

Skutočnosť

29. července 2017 v 22:22 | MaťaaPunk |  Úlomok dní


Lebo vedieť, že okolo seba máš tých najlepších ľudí, akých si môžeš len priať. A ono sa to naozaj skutočne aj deje.
Nie je to sen, ale je to skutočnosť. Mnohokrát som snívala a dúfala a ono sa to všetko stáva skutočnosťou.


Dážď, strecha, kvapky, úsmev, hudba.


Zas a znova. Tá istá hudba, no vždy iné pocity a nálady.
Skutočnosť slobody a krásneho vnímania vecí naokolo mňa.
S radosťou v očiach sa znovu zvítať s niektorými ľuďmi po dlhšom čase.


Do posledného nádychu.


Cestou ku hviezdam..