Volám sa Maťka a písanie mi vytvára radosť zo života.

Naozaj padá?

9. dubna 2017 v 22:11 | MaťaaPunk |  Zamýšľanie
A niečo si zaželaj..

Je to krásna veta, plná úsmevu a želaní. A predsa som ju ešte nepočula od reálne živej osoby. Tie na filmových plátnach vôbec neberiem do úvahy. Ale v predstavách by to mohla byť určite pekná chvíľa.

Sedíš na niektorom z kopcov okolo tvojho blízkeho okolia a pozeráš na nocou osvietené mesto. Mesto, ktoré ti je naviac blízke v svetlé dni, no v tmavej noci je mnohokrát krajšie.

Dobré ráno..


A znovu sa ocitneš ráno v posteli s bolesťou hlavy, ktorú vyvoláva budík.

Keď som bola maličká a bývala som v byte, kde som mala vo svojej izbe veľké okno, často som pri ňom sedávala a pozerala sa von. Či som už čakala na rodičov, kedy sa vrátia z práce, alebo sestra, ktorá už chodí do školy.. Mnohokrát som tam sedávala aj po tme. Asi už vtedy sa mi začala prejavovať samota ako osvedčený liek proti zlým veciam. A vydržalo to doteraz.

No nie vždy je to len o samote.

Obľúbená čajovňa, ticho a pokoj. A občasný smiech s kašlom, ktorý občas pripomínal udusenie.

Ale hviezdy mi predsa niečo pripomenuli.. Minuloročné leto a výlet spojený s hudbou a dlhým cestovaním. Bolo už veľa hodín, radosť pred očami a nad našimi hlavami svietili hviezdy. A vnímala som ľudí okolo seba. V tú chvíľu mi nebolo nič iné treba.. Ale keby predsa vidím padať hviezdu, zaželám si, aby daná chvíľa trvala dvakrát tak dlhšie.

"Zavri oči, padá hviezda.."

Ak budeme spolu večer niekde von pod hviezdnou oblohou, jednoducho to povedz.. Aj keby ju ty uvidíš a ja nie..

Bude niekde tam a možno bude čakať, čo si zaželáme..


#Počúvam - Spomienky (z porcelánu) - YT Playlist


 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama