Volám sa Maťka a písanie mi vytvára radosť zo života.

Březen 2017

Čo si z toho vezmem?

31. března 2017 v 23:35 | MaťaaPunk |  Napísal život
Výber strednej školy som mala pred pár rokmi jasný. Síce som nevedela presne o čom to bude, no chcela som skúsiť niečo nové. Budova mi bola povedomá, ale nebola som si istá, či to všetko zvládnem.
Ale mohla som spoznať niekoľko ľudí, ktorí môj život na istý čas, spravili život o niečo krajší aj v ťažších chvíľach. A predsa sú pri mne ešte niektorí, pri ktorých to stále stojí za to.

Lenže podstata dnešných mojich myšlienok mi spomína na moje posledné týždne. Roky plné teórie. A žiadneho využitia. Preto som mala mnohokrát pocit, že na čo by mi to všetko bolo.. Ale až teraz som pochopila, že predsa to na niečo dobré bolo. Možno som si nepamätala všetky definície od prvého písmenka po poslednú bodku, ale mala som svoj prehľad a postoj nad vecou.

Preto som si užívala svoju prvú skúšku ohňom, po rokoch teórie. A bola to veľmi príjemná skúška ohňom. Na začiatku sa každý v novom mieste cíti strateno. Ale po pár dňoch som si to všetko naplno užívala. Smiala som sa a pracovala som s ľuďmi, ktorí mi všetok môj čas sprevádzali smiechom a veľmi pekným humorom.

Bola to prvá ozajstná škúška ohňom, ktorá skončila na výbornú. A o rok ma už čaká ďalšia skúška ohňom, ktorá verím, že skončí takto nejak podobne.

Moja sarkastická hrdinka

26. března 2017 v 19:57 | MaťaaPunk |  Napísal život
Pre mňa je ten pravý hrdina, kto sa dokáže vzoprieť snáď všetkému zlému, čo by ho mohlo postretnúť..A do veľkej miery aj naozaj stretlo..

A stále ťa nadovšetko obdivujem, aj napriek tomu, ako si mi hovorila, že to nezvládaš.. Ja som vtedy vždy vedela, že ty to musíš zvládnuť. Verila som v teba. Aj keď to už nebude také ako predtým, ale viacero ľudí sa postará o to, aby si sa cítila lepšie. A ty si môj hrdina tejto doby. Lebo ty si si musela prejsť mnohými zlými vecmi, ktoré ťa dostali na kolená.

Pamätám si, ako sme sa zoznámili. Ako svietilo slnko a každému bolo neskutočné teplo. A všetci sme mali na sebe čierne oblečenie a v ruke plastový pohár poprípade prechovku energetického nápoja. No vedeli sme si užívať hudbu. Trvalo to nejakú tú dobu, kým sme začali byť v stálom kontakte, no teraz som za náš všetok spoločný čas, ktorý môžeme prežívať.

Aj keď bolo viacero smutných udalostí, verila som, že sa čoskoro budeš usmievať. Áno viem, že to všetko čo bolo, už také nebude, ale pomaly, sa to môže posúvať k lepšiemu.

Stačila nám aj tichá chvíľa o samote a pri čaji. A obidve sme si upokojovali svoje myšlienky. A postupne sa v našich životoch sa snažili niektoré veci dávať doporiadku.

A teraz keď po čase sa môžeme spoločne zasmiať, tak tas a znova naplno obdivujem tvoj sarkazmus.

Hrdinovia nie sú pre mňa tí, ktorí sa len na niečo hrajú, alebo sa snažia v podstate o nič.

Ty si tá moja pravá hradinka tejto doby! A navždy ňou aj budeš!

Ľúbim ťa.

Životná radosť

21. března 2017 v 20:23 | MaťaaPunk |  Zamýšľanie
"Život si nemožno vybrať, ale je možné niečo z neho urobiť."

Citát Petra Lipperta, o ktorom som doteraz ani nepočula. Ale hlavná myšlienka tohto výroku mi je úplne jasná. A práve možno niektorým iným ľuďom je úplne cuzdia.

Áno, každý má právo na svoj život. A každý si je zodpovedný za svoje činy a rozhodnutia. Ja som hlavne vďačná za svojich priateľov, ktorí vedia, aký má ich život zmysel. Prežijem s nimi ešte určitú dlhú dobu a preto som si istá, že moje rozhodnutia sú, a aj budú tie správne.

Nikto z nás nerozhodol o tom, kedy sa narodí. A aj tak sa teraz po mnohých rokoch snažia dosiahnuť maximum všetkého, na čom im záleží.Ak by som si mohla vybrať, kedy sa narodím, možno by to bolo o pár rokov skôr. Ale momentálne som už uzrozumená s tým, že som v mojom okolí blízkych ľudí, tá najmladšia. Veľakrát som rozmýšľala nad smerom, ktorým by sa mal môj život uberať. Prídu situácie, kedy si nie som istá, čo by som chcela v živote dosiahnuť, no z iného pohľadu by to mohlo byť ešte pochopiteľné. Ale stále sú pri mne moje vlastné sny a túžby.

Tie túžby, ktoré má v momentálnom čase robia šťastnou. Venujem sa im a verím, že sú to tie správne veci, ktoré mi do života dávajú len a len to pekné. A snáď ešte dlhú dobu stále budú. Aký mám vlastne celkový pohľad na myšlienku tohoto môjho zamýšľania?
Každý človek je niečím iný, ale pritom sú všetci ľudia rovnakí. Každý človek by si mal vybrať ten svoj správny smer, aby sa ním mohol nechať viesť celú dobu jeho žitia.

Paradox, ktorý tu vidím je naša ľudská lenivosť a hlúposť. Mnohí ľudia nehľadajú svoj smer, alebo nejakú "vec", ktorá by ho napĺňala radosťou a šťastím. A v tom ja vnímam sklamanie. V dnešnej dobe je všetko iné.
Ľudia sa menia a mal by sa pomaly meniť aj pohľad na celý život. No ak sa to neudeje a človeku na tom nezáleží, jeho život môže mať aj katastrofálny koniec. A v tom lepšom prípade sa stále držia jednej a tej istej myšlienke v ich existencii na tomto prečudesnom svete.

A možno sa o pár rokov zmení aj môj pohľad na život, no teraz som šťastná a usmiata s tým všetkým, čo mám.

Usmievaj sa

12. března 2017 v 19:09 | MaťaaPunk |  Napísal život
Kráčam s hudbou v ušiach a úsmevom na perách.


Nebude to ťažké, len sa jednoducho usmej. Zdvihni jeden kútik na svojej tvári a hneď za ním druhý kútik. Niekedy to naozaj môže byť ťažké..
Ale sú tu veci, ktoré ten úsmev vytvárajú.

Jedno námestie.
Miesto okrúhleho tvaru, kde nemusím nad ničím premýšľať. Usmievam sa a spomínam.

Lavička

Galéria

Divadlo

Oblaky

Kolotoč

Tak jednoduché veci a popritom by som na ne nedala dopustiť. Sú to moje spomienky. Spomienky na toto miesto, kde som dospievala. Možno to nebolo vždy len ružové, vždy som v tom našla niečo pekné. Vedela som, že môj vek nie je primeraný môjmu správaniu. Dospievala som až príliš rýchlo. Na jednej strane som za to vďačná, no tá druhá strana starostí, ktoré mojej psychike nedávali veľa pekných vecí.

Ale toto miesto mi vždy bude pripomínať len to pekné.

Čaj

Pizza

Kofola

Víno

Pivo

Utriedené spomienky a zážitky. Nechcem na ne zabudnúť.
Tie roky znamenali pre mňa až príliš mnoho.

Teraz mi toto miesto dodáva pozitívnejší pohľad. Aj napriek mnohým smutným veciam, ktoré sa udiali.

Momentálne čakám na dvoch ľudí, s ktorými je toto miesto vždy o niečo krajšie. Aj keď prší, sneží alebo fúka neznesiteľný vietor. A to ešte pred nedávnom svietilo na mňa slnko.

Čertík a ovečka

Táto spomienka tiež stojí za veľký a pekný úsmev.

A čo ten park? So sedením na čiernej mikine, na nie príliš čistom betónovom chodníku. So spomienkami na hudbu a smiech.