Volám sa Maťka a písanie mi vytvára radosť zo života.

MOJA ILÚZIA

4. února 2017 v 0:22 | MaťaaPunk |  Zamýšľanie
Len a len moja..

Klam.. Sen.. Trik..
Veľavravná utópia

Možno je to niekedy tak správne a možno niekedy je to tá najväčšia chyba v našom v živote. No na tú konečnú hodnotu si človek sám vždy musí počkať. Niekedy pár dní, niekto čaká niekoľko mesiacov a nakoniec sa nájde aj človek, ktorý nevie prísť na podstatu tohto všetkého.

Mám pocit, že v mojom v živote práve nastáva tá tretia možnosť. Na druhej strane by sa malo dať povedať, že stále by mala pretrvávať druhá možnosť, no ja tomu už neverím.. Verila som asi pol roka a potom sa vytratila aj tá posledná ilúzia, ktorá bola v mojej hlave. Na nič sa voči jednej osbobe nezmôžem. Chcela som len aby ma dotyčná osoba začala chápať. Ja som ju pochopila už dávno ale nad týmito slovami sa premýšľa veľmi ťažko, aj keď ľahko píše..
Nevedela som a nerozumela som, prečo sa deje to, čo sa práve odohráva.

Výčitky.. Zúfalstvo..

Pridlho som rozmýšľala..
Pridlho som dúfala, že dotyčná osoba ma vypočuje..
Pridlho neprichádzala žiadna odpoveď..
A ja som chcela byť len vypočutá, od nej..

Otázka, ktorá sa mi doteraz opakuje v ušiach..
"Kde bola dotyčná osoba, keď si ju potrebovala?"

Moje ilúzie mi dovtedy nahovárali, že má svojich problémov dosť, že na mňa myslí, a že urobí všetko preto aby sme sa čím skôr uvideli.. No nestalo sa tak. A moja veľká ilúzia sa spľasla a hodila sa o zem ako taká bublina.
Bublina plná nepokoja, výčitiek a nepochopenia.. A ja som len chcela, aby maa dotyčná osoba vypočula..

Chcela som, aby spravila dotyčná osoba prvý krok. Dala som zo seba von všetky myšlienky, ktoré sa so mnou tiahli už od začiatku tohto všetkého. Aj tak stačilo pár slov, a ďalšia bublina ilúzií spľasla a skončila pod zemou.. To som tú bublinu rovno zakopala.. Chcela som aby sa to urovnalo, preto som bola ticho.. A naďalej stále som ticho..

A čakám čo sa stane, bez ilúzii, ale so zúfalstvom, ktoré prináša do môjho života zas nové myšlienky..

Vrátim sa znova k prítomnosti. Dotyčná osoba mi bola schopná povedať: "Ahoj."

A ja na tom už nič nezmením, žiadne ilúzie, len jednoduchá prítomnsť ľudí.
Ľudí, pri ktorých naozaj viem, že to naozaj stojí za to všetko.
Ľudí, pri ktorých nepotrebujem ilúzie a domýšľania, ktoré ma len sklamú..

Ľudí, ktorých ľúbim, bez ilúzií!


A vraj ten najväčší paradox na tom všetkom?
"Neodputávaj sa nikdy od svojich ilúzií! Keď zmiznú budeš ďalej existovať, ale prestaneš žiť."
Mark Twain
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Eliss Eliss | Web | 4. února 2017 v 10:36 | Reagovat

To zamrzí, když tě člověk kterého máš ráda ani nevyslechne :-(

2 Jana Jana | E-mail | Web | 6. února 2017 v 10:22 | Reagovat

I když si myslíš, že jsi se od jisé iluze odprostila, tak si myslím, že lehce stále zastírá mysl, aby srdce nepuklo bolestí ...

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama