Volám sa Maťka a písanie mi vytvára radosť zo života.

Leden 2017

Zmena k lepšiemu?

5. ledna 2017 v 20:05 | MaťaaPunk |  Kto som?
Stále som o sebe tvrdila, že som ten najväčší flegmatik na celom svete. Pravdepodobne som si flegmatiku násobila nechuťou robiť niečo priaznivé pre môj život.

No už pred nejakým časom, moja spriaznená osoba ma začala vnímať inak. Tak ako vždy sme v strede týždňa kráčali spoločne domov. Rozprávali sme sa o živote, škole a o všetkých rôzne iných veciach.
Rozlúčili sme sa, objali sme sa a ja som začala počúvať pár viet o tom, ako sa mením.
"Ty už nie si flegmatik.."
Veľmi si nepamätám aká bola moja reakcia, no až po nejakom čase som to pochopila. Vlastne, až potom, ako som si vyplnila na internete test osobnosti človeka.
Prekvapilo ma to, keď sa mi to prepočítalo v percentách, uvedomila som si jednu vec.

Ja som žila svoj život inak, keď som prechádzala viacerými problémami, no stále som to zhadzovala na flegmatiku. A pravda, ktorá mi musela otvoriť oči, ma uistila v tom, že takýto život je krajší, keď verím v určitý cieľ a snažím sa nájsť na všetkom vždy to niečo pozitívne a pekné.

A v posledných dňoch sa mi to potvrdzovalo viac a viac. Aj keď to bolo do istej miery len pri spoločenskej hre Človeče, mala som veriť, že vyhrám. No môj vzťah k tejto hre je už od detstva plný prehier a kriku s mojou sestrou.. A aj tak som prvý deň prehrala. A o pár dní neskôr, som bola rada za to, že som vyhrala.

Život je o maličkostiach, ktoré robia život krajší! :)

A zas na začiatku

3. ledna 2017 v 9:50 | MaťaaPunk |  Zamýšľanie
Možno si niekto povie, že Nový rok treba poriadne osláviť, zúčastniť sa veľkej párty niekde von, kde je teplota pod nulou.
Nech si každý užíva tak, ako sa mu zapáči, no moje silvestrovské plány boli do veľkej miery odlišné od tých ostatných.

Aj keď mrzelo ma, že som nemohla byť pri ľuďoch, s ktorými som sa zoznámila vďaka škole. Alebo pri človeku, ktorý mi vie v poslednom čase vyčarovať úsmev na tvár.

Ale môžem povedať, že tohtoročný Silvester som prežila s dekou a hudbou. Stihla som si pozrieť jeden film a kým do polnoci zostávali asi dve hodiny, začala som si kresliť a vyfarbovať. Neprišlo mi to detské, ale do istej miery som bola kúsok rada, že som v teple svojej izby s počítačom, veľkým blokom na kreslenie a vyfarbovanie a ochutenou minerálkou.

Na ohňostroj som pozerala už od podvečera, ako sa začalo stmievať. Ľudia niekedy musia byť aj iní a hádzať petardy aj za bieleho dňa, pri čom je už tretí január.

Ale na tento nový rok sa veľmi teším. Viem, že čas, ktorý prežijem s ľudmi, na ktorých nedám dopustiť, bude zas a znova čarovný. Tak ako minulý rok.
Odmyslím si školu a povinnosti a začnem sa usmievať, aj keď viem, že by som sa mala začať pozerať do svojich zošitov a kníh.

Ale pevne verím, že všetko zvládnem tak ako budem najviac schopná.

A hlavne sa budem tešiť na čas pri ľuďoch, čaji, víne a možno aj pive a samozrejme pri hudbe!