Volám sa Maťka a písanie mi vytvára radosť zo života.

Leden 2016

Rozumiem tým starším..

24. ledna 2016 v 23:10 | MaťaaPunk |  Napísal život
Pár blízkych ľudí, ktorí pre mňa znamenajú niečo viac.

Pár blízkych ľudí, ktorí sú odo mňa o pár rokov starší.


Ani neviem prečo, alebo čo sa stalo, vlastne ani neviem, či sa niečo vôbec stalo. Postupom času si začínam uvedomovať, že si rozumiem s tými staršími.
Priateľov v mojom veku nemám veľa. No pár sa ich nájde. Takí, ktorí mi vedia spraviť radosť zo života. A väčšinou až niekde ďalej od mesta, kde je moje trvalé bydlisko.

Vôkol mňa vnímam tých starších. O dva, tri, štyri alebo aj o päť rokov viac, pri čom sa nájdu ešte aj staršie výnimky.

A vôbec mi to neprekáža, naopak, som šťastná, že ich mám.

Rozumiem im a oni rozumejú mne. Aké je to jednoduché. Znamenajú pre mňa veľa a sú veľkou súčasťou mňa a môjho života. Najkrajší pocit, keď viem, že sa môžem spoľahnúť na ľudí, u ktorých som si istá ich zmýšľaním aj spraváním. Väčšina ľudí môjho veku a okolia trvalého bydliska mi občas príde detinská, nerozprávam sa s nimi a stále sú mi ukradnutí. Niekto myslí na to na ako sa pôjde opiť a niekto zas myslí na to, do ktorého baru pôjde v piatok večer "zabaviť".

Ja takých ľudí nepotrebujem v živote.


Stále neviem, prečo rozumiem starším, neprežila som ešte toľko čo oni, no viem ich pochopiť a vcítiť sa do ich situácií. Možno niečím týmto to začalo a verím, že to neskončí.. Starší vedia pochopiť mňa a ja pochopím tým starším.

Mne sa páči takýto život a som zaň vďačná. Vďačná za tie chvíle, ktoré môžem prežiť pri tých starších ľuďoch, ktorých mám rada.






Mám zvláštny pocit..

24. ledna 2016 v 10:20 | MaťaaPunk
Mám zvláštny pocit, že všade naokolo mňa je len depresívna hudba..

Po preskúmaní mojej hudby v mobile, som prišla k cieľu devedesiatich percent obsahu depresie.

Zamyslím sa.. Je to neskutočne veľa..


Už mi je jasné, prečo keď mám dobrú náladu, nemám si väčšinou čo dobré v mojom mobile vybrať. Po ceste domov zo školy som si začala rátať piesne, ktoré majú silný podtón depresie a smútku. Rozmýšľam len nad tým, prečo je jej tak veľa a vlastne prečo kapely, ktoré počúvam majú väčšiu časť textov smutných.. Ale až tak priveľmi mi to neprekáža.
Vlastne, niektoré smutné piesne majú pre mňa niekedy motivačnú časť. Možno pre niekoho zvláštne a pre niekoho realistické.

Mám aj obľúbenú smutnú pieseň o láske a živote, a pri tom si ju rada pustím v hociktorý čas. Aj v dobrej nálade a nemám s tým žiadny vtútorný problém. Len niekedy, keď sa zamyslím mám pocit, že všade je až príliš depresívvnej hudby..

Že mnohé kapely vytvárajú len piesne z príhod života a veľká časť z nich je len o utrpeniach a slzách z lásky. Mňa takáto hudba nerozcitlivuje, no niekedy premýšľam.. Prečo je tej hudby tak veľa.. A akosi neviem nájsť odpoveď..

Aké je to zvlášne.

Človek si niekedy ani neuvedomí, o čo v živote prichádza a čo mu mohlo byť ponúknuté. No asi to všekto závisí od osudu a našich rozhodnutí, akým chceme ísť smerom ďalej v živote.

No aj stále premýšľam, možno by som mala obmedziť smutné piesnie pri počúvaní obľúbenej hudby. Aj keď tie piesne a hudba by mi určite chýbala, akosi sa stáva mojou súčasťou života a ja neviem ako to ovplyvniť...

A možno ani nechcem. :)







Jeden z krásnych dní..

17. ledna 2016 v 19:40 | MaťaaPunk |  Napísal život
Páči sa mi život, taký, aký si ho riadim a tvorím. Svoje pocity, myšlienky a zážitky. Len a len moje žitie. Keď si môžem ísť len svoje. Najšťastnejšie chvíle v mojom živote sú tie, ktoré si tvorím ja sama. S mojím priateľmi a ľuďmi, ktorých si vážim najviac. Sú to ľudia, ktorí pre mňa niečo znamenajú. Niečo veľké a ešte väčšie.
Všetky tie spomienky na dokonalé chvíle, na ktoré spomínam vždy a stále. V hociktorý čas, keď už ani neviem nad čím rozmýšľať, rozmýšľam nad tými ľuďmi, ktorých nechcem za každých okolností stratiť. Chvíľami nie je jednoduché spojiť na pár hodín niekoľko životov na rovnaký čas spolunažívania, no vždy sa to nejako spoločne vymyslí a každý z nás je spokojný s výsledkom.

Začína to na vlakovej stanici v meste, kde je moje trvalé bydlisko. Pre mňa s najlepšou osobou na svete, ktorá pre mňa existuje si kúpime lístky. V zábavnom úmysle si zo mňa vystrelí, no aspoň som na ňi mohla pekne nakričať a pobaviť sa.
Nastúpiť na vlak a cestovať. Po niekoľkých minútkach môžeme vykročiť z vlaku s dokonalým pocitom.
Pocit, ktorý dáva mne nádej a energiu do života. Na nákup, prejsť si niekoľko obchodov s únavnou otázkou, kedy prestaneme sa premávať po obchdoch. Nie že by ma to hnevalo, aj som sa pobavila, no nakupovanie nikdy nebudem mať rada.



A takto sa nakupuje, keď robím len doprovod a fotím. :)



Posledný výlet za priateľmi ma nabil energiou asi najviac za posledný čas. Keď len verím, že všetko bude v poriadku a každý sa zabavíme. Všetko to, čo stalo malo pre mňa veľký zmysel. Aj napríklad taký, ktorý ma nenútil chodiť s nechuťou po obchodoch. Čo by pre mňa neurobili niektoré kamarátky, ktorým vo všetkom dôverujem a nadovšetko ich ľúbim.
No už po nejakom tom čase, už to začínalo liesť na mozog každej z nás, ale to sme už vedeli, že už nebudeme samé.
Jeden chlap a tri ženy nie je až taká zlá kombinácia. Keď sme všetci na konci nášho stretnutia skonštatovali, že nám bolo výborne.
Po asi dvoch hodinách chodenia po obchodoch som si konečne mohla vydýchnuť. Keď už len rozmýšľam kam si pôjdeme sadnúť, aby sme sa mohli porozprávať a zabaviť sa.
Po nájdení správneho podniku sa konečne cítim najkrajšie. Keď už nemusím myslieť na nič iné, len si užívať prítomnosť výnimočných ľudí. Sedieť, rozprávať sa o asi všetkom o čom sa dalo a párkrát sa prejsť k kýberu hudbu, kde sme si púšťali obľúbenú hudbu. Zahrať si stolný futbal, smiať sa a vyčistiť si hlavu od všetkého zlého, čo mi lietalo hlavou. Jednoducho sa len baviť a rozmýšľať len nad tým kedy zas sa stretnem s ľuďmi, ktorí tvoria môj svet.


A vyzeralo to takto. :)