Volám sa Maťka a písanie mi vytvára radosť zo života.

Prosinec 2015

Utrieďujem..

30. prosince 2015 v 1:04 | MaťaaPunk |  Napísal život
UTRIEĎUJEM!

Celý deň sa zamýšľam nad svojim životom. Rozmýšľam nad tym, v akých chvíľach som bola šťastná a niekedy aj nešťastná. Vždy to záležalo len od pár vecí a vlastne aj pár ľudí. V mojom živote sú chvíle, kedy len sa nestihnem ani obzrieť a pekný moment je preč. OBČAS nemám šťastie, na tie krásne momenty. No v tým horších časoch, keď už ani neviem čo od života chcem, boli a stále aj sú niektorí ľudia.

Ľudia, ktorí ma stále posúvajú ďalej a robia mi radosť zo života.

Ten moment, keď si v hlave utriedim za jeden deň, neskutočne veľa spomienok a zážitkov. Tie časy, keď som sa lenusmievala a počúvala priateľov okolo mňa.
Utriedim si v hlave tie najdôležitejšie spomienky. Tie, ktoré mi nikto nevezme. Tie, za ktoré sa oplatilo riskovať, nebáť sa výsledkov a riešení, aj keď som dávno vedela, že to také ľahké, aké si to moja hlava predstavuje, tak také nebude. Ono na jednej strane nie je až dvakrát príjemné, keď si človek chce ísť za svojim cieľom so šťastím a v tom mu vlastná rodina podrazí nohy. No zvykla som si, že to v živote môže byť aj takéto. No napriek všetkému si moja hlava a duša chcú ísť za svojim šťastím. V budúcnosti.. Raz a možno aj dvakrát sa splní to, počom túžiš. Aj napriek všetkým problémom a nedostatkom.

Keď si človek môže sám posedieť na kopci nad mestom, kde môže vo večernej tme aspoň chvíľu pozorovať mesto, v ktorom žije. Aspoň na niečo dobré, je ten kopec, kde je moje trvalé bydlisko. Len si uvedomujem v tom tichu a pokoji, ako mi je dobre. Aspoň v tom danom momente. Baví ma pozerať do prázdna, rozmýšľať nad obľúbenou piesňou, a zamýšľať sa nad tým, čo nové si nakreslím na stenu v mojej izbe.

Takéto prečistenie hlavy je asi tá najkrajšia vec, ktorú môžem za posledné dni urobiť. Keď sa zamyslím nad tým, s kým som bola pred pár dňami, vyčarí mi to úsmev na tvári. Aspoň, na chvíľu. S tými, ktorých mám rada, znamenajú pre mňa neskutočne veľa a hlavne, nie je to rodina.

Tí priatelia, ktorých aj keď vidíš raz alebo dvakrát za mesiac, keď sa k tebe šťastie nakloní, no aj stretnutie po niekoľkých mesiacoch dokáže byť neskutočne čarovné.

A na takéto chvíle si utrieďujem svoju hlavu, kde to zlé posielam preč z hlavy. Keď môžem prečistiť hlavu na nové a krásne chvíle.

Chvíle, ktorí mi už nikto nevezme. <3









Hľadá - Nenachádza

21. prosince 2015 v 20:57 | MaťaaPunk |  Napísal život
Moja myšlinka mi hovorí, že človek si hľadá sám seba v podstate celý život.
Aj keby si nájde nejakú časť života, keď mu je dobre,
no aj tá raz skončí - a musí ísť ďalej - hľadať nové priority v živote.

Premýšľam práve teraz nad sebou. Našla som samú seba? Ťažko povedať, vyrovnaný život nie je len to všetko. Žiť sa dá krásne a pokojne. Jednoducho. No aj tak môže niečo človeku stále chýbať.
Život mi dá veľa problémov a prekážok, no stále je to taký život aký sa mi páči. Priatelia nadovšetko. Hudba zmysel života. A rodina? Tá je akosi na druhej koľaji.. Nesprávne? - Správne?

Nik nevie, no aj tak sa mi to páči. Aj keď možno nie som vo všetkom stotožnená. A hľadám stále nové veci, objavujem, skúšam..

Však o tom je život.


Človek niekedy chce len, aby bol šťastný.
Aby pocítil pocit šťastia na duši.
Občas stačí aj malý skutok od inej osoby.
No niekto len sníva a nezmôže sa na nič..
Že mu to nedovolil ŽIVOT!

Maťaa Punk



Môj ideál je ďaleko

20. prosince 2015 v 19:34 | MaťaaPunk |  "Téma týdne"

MÔJ IDEÁLNY SVET!

"KDE je môj ideálny svet?"
Približne 30 kilometrov od miesta, ktoré nazývam trvalé bydlisko.

Je to mesto, kde sa cítim šťastná a pochopená. Tam žijú pre mňa blízki ľudia. Oni v mojom živote spravili veľa zmien.
Posúvajú ma ďalej a som im za to vďačná. Začalo to nevinne jedným stretnutím, asi o mesiac bolo ďalšie a napokon prišlo obdobie najkrajších koncertov, aké som zažila.

Môj ideálny svet začína pomaličky rásť.

Tie pocity, keď si moja hlava začala uvedomať, pre koho je dôležitá a hlavne kde som dôležitá. Nie je to niečo sebecké, bol to len jednoduchý a pekný pocit, že niekam patrím. Keď som už nemala trpezlivoť so všetkým, čo sa nachádzalo v okolí môjho trvalého bydliska, jednoducho som sadla na vlak a o 20 minút som sa prechádzala po meste, ktoré som si obľubovala čo raz viac a viac. Pri nie veľmi peknej nálade mi to dodalo aspoň trochu sebavedomie a energie do ďalších dní.
Keď v lete som tam chodila aj dvakrát za týždeň, na pár hodín si len posedieť v parku, pod stromom. Počúvať hudbu a kresliť si. Bol aj čas, keď som tam bola cez deň a nikomu som nedala vedieť, že tam som. Stačila mi hudba, ceruzka a môj blok na kreslenie. Prešlo neskutočne veľa času, veľa vecí sa zmenilo, obnovili sa nové vzťahy a priateľstvá spred asi roka a pol. Prišli zas krásne koncerty a pocit, že niekam patrím sa tam stále nachádza..

Po pár mesiacoch je to pekné a užívam si každú chvíľu, keď som s tými ľuďmi. S ľuďmi, ktorí mi dávajú energiu do života.
Za posledné dva týždne, sme spolu boli dva krásne večery. Baviť sa pri hudbe a vnímať to všetko obyčajné ako čarovné.

čarovnosť, čo mi do života dáva veľa pozitívnej energie a šťastných dní, ktoré sa snažím uchrániť, kým som mimo môjho ideálneho sveta, v tom niekedy nepríjemnom okolí, čo nazývam trvalé bydlisko..



Od iných čakáme to čo by sme nemali..

10. prosince 2015 v 23:59 | MaťaaPunk
Máš pocit, že ich poznáš.. Keď si ani nevieš predstaviť, čo by sa stalo, keby ich stratíš.. Niekedy človek premýšľa len o tom, kto sú tí praví ľudia.. Tí, ktorí si zaslúžia aj niečo viac, ako len obyčajný kamarát..

Prečo nad tým vôbec premýšľam? Už ma nebaví stále myslieť len na tých, ktorí pre mňa znamajú veľa, no aj tak pociťujem, že niektorých z nich strácam.. Vzďaľujú sa, ani nie mojou vinou.. Asi to tak chce osud alebo život, alebo neviem kto.. Občas prosím, aby to bolo zas také ako pred tým.. No každý sme každým rokom starší a chceme sa posúvať v živote ďalej, hľadať nové priority.. Poznáme sa roky, len dúfame, že nás čas nerozdelí, že budeme mať v budúcnosti ešte aspoň chvíľu na stretnutie s niekým iným..

Ja som typ človeka, ktorý je uzavretý, aj keď medzi ľuďmi, kde väčšinu z nich poznám je o to o niečo lepšie, no v úplne nových kolektívoch sa cítim stratená. :)

A ako si tak uvedujem pri tomto písaní, mám úplne rozlietané myšlienky o celom mojom živote. Nedokážem v myslieť len na jednu vec a opisovať ju. To je asi moja najväčšia slabosť. Dlho rozprávať o niečom- nie.. Rozmýšľať dlho nad niečím čo ma zaujalo- to mi vydrží tak pár hodín.. Myslím si, že už konečne nastal čas,aby som si konečne utriedila svoj život.. Už som začala pred mesiacom- triedenie "ľudí" na facebooku.. Ono vyznie to asi predpotopne a komicky, možnože aj pre niekoho trápne.. No ja som si povedala, že si odľahčím život. Vlastne, ani neviem prečo som to spravila, len proste jednoducho som si to povedala a spravila, ono niekedy som sa nútila dlho, no teraz to prekvapivo išlo nejako samé.. Keď si tak vezmem, že som si pretriedila "vzťahy" asi o 100 ľudí, aj sa mi lepšie spí. Možno to nebude ani tým zapríčiné, no je mi fajn. Nespravila som to schválne, len som to tak v sebe cítila, že to chcem spraviť. A po už nejakom čase, sa mi stále zdá, že to bol dobrý nápad. :)

A idem spať, dobrúúú noc :)