Volám sa Maťka a písanie mi vytvára radosť zo života.

A, stretla som sa s ním

29. října 2015 v 23:59 | MaťaaPunk |  Napísal život
Pár dní dozadu som sa mu ozvala, či nebude mať v najbližšej dobe čas.

"Vo štvrtok by som mal mať čas."

Pár dní uplynulo, a ja som sa mu v stredu ozvala.

"Áno, sme dohodnutí na zajtra."

Keď mi prišla táto správa, pocítila som v sebe strach. Ten strach, ktorý mi ani pred tým nedal spávať, keď sme sa mali stretnúť. Bála som sa len z pocitov, ktoré mám v hlave. Jeden veľký chaos..
No ani neviem ako, stretnutie s kamarátkami na skúške sa pomaly blížilo ku koncu a zároveň sa približoval čas stretnutia s ním. Napísať mu správu. Ale stále pociťovať strach, ktorý občas presahoval cez hlavu. "Nádych, výdych.."

Ako som už kráčala v meste, volal mi. S radosťou v očiach mu zdvihnem hovor.

"Som pri obchodnom dome, kde sa stretneme?"

Zorientovala som sa a dohodli sme sa. Kráčať mu naproti, stále cítiť strach. Ale aspoň hudba v ušiach mi pomáhala sa zkoncentrovať. Prišla som na dohodnuté miesto. Aspoň, to že som tam bola skôr ako on mi pridalo trocha na odvahe. Vypnúť hudbu, odložiť slúchatka do vrecka. Zhlboka sa nadýchnuť a na pár sekúnd zavrieť oči.
No ako som ich otvorila, videla som ho, ako mi už ide naproti. .. Nádych..

"Ahooooj!"

Silno ho objať, pozdraviť, pozrieť mu do očí. Už konečne viem akú farbu majú jeho očká. Také krásne bledunkomodré.. :)
Spýtať sa ho ako sa má, ako mu ubehol dnešný deň s povinnosťami. No ako sme si šli sadnúť aby nám nebola zima, že on má chuť na pivo a ja som si dala kofolu. S akým nadšením som ho počúvala, keď mi vysvetľoval, čo nové sa dnes naučil z prednášky zo školy. Tak zaujímavo o tom hovorí, že sa zaujímam o to aj ja. Metódy liečenia ľudí, jeho práca..

Zaujímala som sa o to. Už len preto, že to pre mňa bolo niečo nové a zaujímavé. Debatovať o škole, známkach, zas mu trochu v dobrom úmysle prehovoriť do duše, že sa treba snažiť. V dobrom zmysle sme sa tomu zasmiali. Rozumiem, že každý môže mať v sebe nejaký čas pocit, že na všetko kašle a nič sa mu nechce. Predsa to poznám. Rozprávať sa, baviť sa. A pozerať mu do očí. Aký je to príjemný pocit.
No ešte odbehnúť na chvíľku do obchodu a spokojnosť nadovšetko u oboch z nás. :)

Tak a ideme sa prejsť, zotmelo sa, a mesto, ktoré poznám len za svetla, sa v prítmí stalo ešte o niečo krásnejšie, aké som ho dozeraz poznala len za svetla.. :)
No ako sme sa prechádzali a rozprávali, on mal predstavu kam ma vezme. Do pekného parku, ktorý mi pripomínal bludisko. Aj o tom sme sa stihli porozprávať. Sedieť len tak pri sebe na lavičke skoro celú hodinu.
Párkrát som sa ho letmo dotka. Neúmyselne. :)
Bolo mi s ním neskutočne dobre. Vypočul ma, utešil. Chápal ma. Nemusela som na nič iné myslieť. Len som myslela na to, ako mi je pri ňom výborne. Po nejakej chvíli sme sa vrátili k téme, čo si pripravuje do školy.

"Tak ti upletiem bužírku."

Aký je len šikovný chlap. Ako to len preplietal a uzlíkoval pomedzi prsty. Bol to ozaj pekný zážitok ho vidieť. Len som sa usmievala a pozerala na jeho ruky. No už keď som ho upozornila na to, aby si sledoval čas, aby mu išiel autobus, teda aby ho stihol. No už sme sa ponáhľali na stanicu. Napriek tomu on stihol ešte aj po ceste uzlíkovať pre mňa darček.

Ako sme prišli na zástavku, ešte sme mali minútku a akurát mi darček dokončil. Veľmi som mu poďakovala a poslala ho už do autobusu. No ešte som ho stihla objať. Bolo to pre mňa tak veľmi čarovné. Pár sekúnd v jeho objatí. Poďakovala som mu a pozrela sa na neho ako nastúpil do autobusu. Ako som pozerala na autobus, už som šla cestou domov. Bolo mi s ním neskutočne dobre.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama