Som Maťka a písanie mi vytvára radosť zo života.

Moja sarkastická hrdinka

Neděle v 19:57 | MaťaaPunk |  Napísal život
Pre mňa je ten pravý hrdina, kto sa dokáže vzoprieť snáď všetkému zlému, čo by ho mohlo postretnúť..A do veľkej miery aj naozaj stretlo..

A stále ťa nadovšetko obdivujem, aj napriek tomu, ako si mi hovorila, že to nezvládaš.. Ja som vtedy vždy vedela, že ty to musíš zvládnuť. Verila som v teba. Aj keď to už nebude také ako predtým, ale viacero ľudí sa postará o to, aby si sa cítila lepšie. A ty si môj hrdina tejto doby. Lebo ty si si musela prejsť mnohými zlými vecmi, ktoré ťa dostali na kolená.

Pamätám si, ako sme sa zoznámili. Ako svietilo slnko a každému bolo neskutočné teplo. A všetci sme mali na sebe čierne oblečenie a v ruke plastový pohár poprípade prechovku energetického nápoja. No vedeli sme si užívať hudbu. Trvalo to nejakú tú dobu, kým sme začali byť v stálom kontakte, no teraz som za náš všetok spoločný čas, ktorý môžeme prežívať.

Aj keď bolo viacero smutných udalostí, verila som, že sa čoskoro budeš usmievať. Áno viem, že to všetko čo bolo, už také nebude, ale pomaly

Stačila nám aj tichá chvíľa o samote a pri čaji. A obidve sme si upokojovali svoje myšlienky. A postupne sa v našich životoch sa snažili niektoré veci dávať doporiadku.

A teraz keď po čase sa môžeme spoločne zasmiať, tak ja zas znova naplno obdivujem tvoj sarkazmus.

Hrdinovia nie sú pre mňa tí, ktorí sa len na niečo hrajú, alebo sa snažia v podstate o nič.

Ty si tá moja pravá hradinka tejto doby! A navždy ňou aj budeš!

Ľúbim ťa.
 

Životná radosť

21. března 2017 v 20:23 | MaťaaPunk |  Zamýšľanie
"Život si nemožno vybrať, ale je možné niečo z neho urobiť."

Citát Petra Lipperta, o ktorom som doteraz ani nepočula. Ale hlavnú myšlienku tohoto výroku mi je úplne jasná. A práve možno niektorým iným ľuďom je úplne cuzdia.

Áno, každý má právo na svoj život. A každý si je zodpovedný za svoje činy a rozhodnutia. Ja som hlavne vďačná za svojich priateľov, ktorí vedia, aký má ich život zmysel. Prežijem s nimi ešte určitú dlhú dobu a preto som si istá, že moje rozhodnutia sú a aj budú tie správne.

Nikto z nás nerozhodol o tom, kedy sa narodí. A aj tak sa teraz po mnohách rokoch snažia dosiahnuť maximum všetkého, na čom im záleží.Ak by som si mohla vybrať, kedy sa narodím, možno by to bolo o pár rokov skôr. Ale momentálne som už uzrozumená s tým, že som v mojom okolí blízkych ľudí, tá najmladšia. Veľakrát som rozmýšľala nad smerom, ktorým by sa mal môj život uberať. Prídu situácie, kedy si nie som istá, čo by som chcela v živote dosiahnuť, no z iného pohľadu by to mohlo byť ešte pochopiteľné. Ale stále sú pri mne moje vlastné sny a túžby.

Tie túžby, ktoré má v momentálnom čase robia šťastnou. Venujjem sa im a verím, že sú to tie správne veci, ktoré mi do života dávajú len a len to pekné. A snáď ešte dlhú dobu stále budú. Aký mám vlastne celkový pohľad na myšlienku tohoto môjho zamýšľania?
Každý človek je niečím iný, ale pritom sú všetci ľudia rovnakí. Každý človek by si mal vybrať ten svoj správny smer, aby sa ním mohol nechať viesť celú dobu jeho žitia.

Paradox, ktorý tu vidím je naša ľudská lenivosť a hlúposť. Mnohí ľudia nehľadajú svoj smer, alebo nejakú "vec", ktorá by ho napĺňala radosťou a šťastím. A v tom ja vnímam sklamanie. V dnešnej dobe je všetko iné.
Ľudia sa menia a mal by pomaly meniť aj pohľad na celý život. No ak sa to nuudeje a človeku na tom nezáleží, jeho život môže mať aj katastrofálny koniec. A v tom lepšom prípade sa stále držia jednej a tej istej myšlienke v ich existencii na tomto prečudesnom svete.

A možno sa o pár rokov zmení aj môj pohľad na život, no teraz som šťastná a usmiata s tým všetkým, čo mám.

Usmievaj sa

12. března 2017 v 19:09 | MaťaaPunk |  Napísal život
Kráčam s hudbou v ušiach a úsmevom na perách.


Nebude to ťažké, len sa jednoducho usmej. Zdvihni jeden kútik na svojej tvári a hneď za ním druhý kútik. Niekedy to naozaj môže byť ťažké..
Ale sú tu veci, ktoré ten úsmev vytvárajú.

Jedno námestie.
Miesto okrúhleho tvaru, kde nemusím nad ničím premýšľať. Usmievam sa a spomínam.

Lavička

Galéria

Divadlo

Oblaky

Kolotoč

Tak jednoduché veci a popritom by som na ne nedala dopustiť. Sú to moje spomienky. Spomienky na toto miesto, kde som dospievala. Možno to nebolo vždy len ružové, vždy som v tom našla niečo pekné. Vedela som, že môj vek nie je primeraný môjmu správaniu. Dospievala som až príliš rýchlo. Na jednej strane som za to vďačná, no tá druhá strana starostí, ktoré mojej psychike nedávali veľa pekných vecí.

Ale toto miesto mi vždy bude pripomínať len to pekné.

Čaj

Pizza

Kofola

Víno

Pivo

Utriedené spomienky a zážitky. Nechcem na ne zabudnúť.
Tie roky znamenali pre mňa až príliš mnoho.

Teraz mi toto miesto dodáva pozitívnejší pohľad. Aj napriek mnohým smutným veciam, ktoré sa udiali.

Momentálne čakám na dvoch ľudí, s ktorými je toto miesto vždy o niečo krajšie. Aj keď prší, sneží alebo fúka neznesiteľný vietor. A to ešte pred nedávnom svietilo na mňa slnko.

Čertík a ovečka

Táto spomienka tiež stojí za veľký a pekný úsmev.

A čo ten park? So sedením na čiernej mikine, na nie príliš čistom betónovom chodníku. So spomienkami na hudbu a smiech.
 


Skús to povedať inak, kým zaspíš

28. února 2017 v 22:13 | MaťaaPunk |  Zamýšľanie
A možno to inak ani nepôjde..

Ale ak by to naozaj mohlo, tak by sa dostal celý náš svet niekde, kde to bude naozaj bude stáť zato. Neviem, čo bude ďalej. Kde sa posunie tento život. S veľkou pradepodobnosťou tento svet speje do jednej veľkej záhuby. Cítim sa ako optimista do istej miery, no s touto myšlienkou som už zmieraná už dávno. Nevnímam to možno tak silno ako niektorí ľudia naokolo mňa, ale vidím čo to všetko znamená.

Znamená to, že lepšie to už na tomto svete nebude. Z môjho pohľadu, dobre už bolo a bude už len horšie. Tomuto svetu sa už asi nedá pomôcť inak, ako len vojnami, súperením a ubližovaním...

"Před usnutím" - "Kým znova zaspíš.."

Skús sa pozrieť inak na tento svet. Skús ho vnímať s krajšími farbami. Zlo tu bude už navždy a preto je na tebe, aké veľké zlo si pripútaš vo svojom živote. Uvedomujem si, že to nie je len tak a keď to len takto píšem nemá to veľký význam. Ale ja v tom vidím myšlienku. Myšlienku, ktorá mi vždy pootvorí oči viac ako by bolo treba.

Obdivujem na sebe svoj nadhľad. Ten mi pomáha sa vyrovnať so sebou samou. Aj keď to musí mať v mojich myšlienkach až priveľmi ťažké, no stále je tam a hľadí na môj svet spolu so mnou. Človek nikdy nezabudne na to, čo ho robilo šťastným. No na druhej strane si bude rovnako pamätať ako mu niektoré myšlienky mrazili chrbát.


"Před usnutím" - "Kým znova zaspím.."

Pozriem na všetky fotky a kresby, na ktoré z postele dovidím. Usmejem sa a dúfam, že život bude aspoň taký, aký bol predtým. Túžba je v poslednom čase niečo čo mi uberá zo síl. Priveľa tomu nerozumiem, no cítim to tak. Ešte som nenašla spôsob, ako sa inak pozerať na túto túžbu.. Vlastne, potrebujem niečo, čo mi ukáže, že tá zmysluplná túžba sa ma bude snažiť napĺňať aspoň maličkým šťastím.

Chýbajú mi niektorí ľudia, ktorých by som najradšej uvidela a objala. No teraz si myslím, že už ležia v posteli a spokojne vdychujú prítomnosť toho druhého, pripraveného na spánok.

Viem, že sa na seba usmejú a budú sa snažiť nájsť niečo pekné na týchto dňoch. Lebo viem, že kým oni znova zaspia, budú mať hlavu plnú myšlienok, ktorá im možno nedá ani spať.

Ale verím v to, že kým prejde ešte nejaký ten čas, a kým ešte zažijeme niekoľko pekných večerov, bude sa nám každému púšťať do nášho usínania s lepším vnútorným pocitom. Aby to ráno bolo znova o niečo krajšie, aj keď už nebude tak dokonalé, aké bolo predtým.

Dobrú noc, zlatíčka.

Kam dál