Volám sa Maťka a písanie mi vytvára radosť zo života.

Plamienok

31. července 2017 v 23:50 | MaťaaPunk |  Zamýšľanie
Horí, zbĺkne.. A zrazu zhasne.

Prečo, tá sviečka zhazne.. Ten chvíľkový oheň aspoň na nejakú chvíľu dokáže pripomenúť tak veľa spomienok. No v momente, v ktorom zhasne, sa všetky pekné chvíle vyparia, tak ako ten slabúčký plamienok. Niekam ďaleko do neznáma. Vrátia sa ešte vôbec?

Vtedy, to bolo úplne iné. Všetci sme sa smiali, spoločne chodili von. Smiali sme a vonku na uliciach sme si spievali obľúbené piesne. Keď si predstavím, že už to sú štyri roky, ako na začiatku bolo pekné, no v niekoľkých okamihoch, sa to všetko obrátilo úplne inak. Myslela som, že nás udalosti možno o trochu zblížia, aby to nebolo také ťažké po tom všetkom. Ale asi niekto v našom vesmíre to tak nechcel.

Jednoznačne je už neskoro na otázky, v ktorých sa zmieňuje slovo prečo. No ako sa posúval čas stále ďalej a ďalej, akosi som si uvedomovala, že už niekto z nás nebude takým, akým bol. A asi na toto zistenie som potrebovala čas. Veľa času.

A teraz? Keď vidím niektorú osobu, na ktorú sa mi viažu spomienky z pred tých rokov, usmejem sa.

Usmejem sa nad spomienkou, ktorú mám vo svojom srdci a tam hore do neba pošlem pozdrav a príjemnú spoločnú spomienku. A s úsmevom na tvári neskôr zapálim aj sviečku.

Na sviečku, ktorá čoskoro dohorí aj so spomienkou.
 

Skutočnosť

29. července 2017 v 22:22 | MaťaaPunk |  Úlomok dní


Lebo vedieť, že okolo seba máš tých najlepších ľudí, akých si môžeš len priať. A ono sa to naozaj skutočne aj deje.
Nie je to sen, ale je to skutočnosť. Mnohokrát som snívala a dúfala a ono sa to všetko stáva skutočnosťou.


Dážď, strecha, kvapky, úsmev, hudba.


Zas a znova. Tá istá hudba, no vždy iné pocity a nálady.
Skutočnosť slobody a krásneho vnímania vecí naokolo mňa.
S radosťou v očiach sa znovu zvítať s niektorými ľuďmi po dlhšom čase.


Do posledného nádychu.


Cestou ku hviezdam..


Ako to nazvať?

30. června 2017 v 22:21 | MaťaaPunk |  "Kreativita"
Nie.
Naozaj.
Nefunguje.

Prečo?
Premýšľať?
Pochopiteľne?



Niečo v mojej duši prestáva fungovať.. Stále neviem prísť na to, čo to je..


Nie je to tak,
vždy je to inak..


Bojím sa..


Raz sa pozrieš hore,
uvidíš mnoho hviezd.
Usmeješ sa a pochopíš,
že to všetko, čo
sa deje, skončí dobre.
NEZABUDNI!
 


Choď preč

16. června 2017 v 21:28 | MaťaaPunk |  Zamýšľanie
Už je to niečo vyše roka, ako som mala možnosť spoznať človeka, ktorého sa príliš dotýkala depresia.. Momentálne už nie sme v kontakte a tým pádom ani netuším, akým spôsobom života kráča. Pokým som prišla na celú podstatu okolností prešlo mnoho času. Aj keď neviem, či to tak naozaj malo byť. Skúsim to znova zvaliť na osud. Aj keď je to už minulosť, ku ktorej sa pre svoje dobre, nechcem pozerať späť dozadu.

OSUD....

Tieto štyri písmenká majú v sebe veľa dobra, no niekedy ešte viac zla. Neovplyvniteľné možnosti, ktoré si človek sám od seba nemôže vybrať. Mnohokrát som sa seba samej spýtala, či to všetko naokolo mňa je skutočné.. A najhoršie na tom je to, že to skutočné naozaj je. Nefalšované a kruté.

Prečo v myšlienkach človeka vzniká depresia... Niečo nepekne pomenované, čo so sebou berie všetkú radosť života niekde na ďaleké miesta neznámeho miesta. Koľká recesia sa naskytá v odžitých dňoch. Koľko dní musí človek bojovať sám so sebou, aby sa dokázal aspoň usmiať na ľudí, na ktorých mu záleží.

Smútok, úzkosť, skľúčenosť, napätie, útlm osobnosti.. Ale ako s tým bojovať? Nechať to na osud?

Netuším si odhadovať, aké to musí mať človek ťažké. Možno neviem úplne pochopiť pocity toho druhého človeka a možno neviem akým spôsobom by som mu mohla priamo pomôcť.

Ale stále verím v jednu dôležitú vec. Aj keď možno jej niekto nebude rozumieť tak, ako ja..
Tá vec je láska. Tá pravá, úprimná s úsmevom na tvári a pocitom v srdci. Moje pocity a myšlienky mi teraz hovoria, že láska dokáže pomôcť a môže sa pokúsiť prekonať tú hrôzostrašnú depresiu..

Avšak, všetko na tomto svete, má dve strany. Vraj by mala byť pozitívna a negatívna. Len ja som ešte na depresii nenašla niečo pekné.

Chcela by som nájsť pozitívny spôsob niečoho, čo by mi v to pomohlo.. Čím osloviť alebo prekvapiť človeka. Akým spôsobom mu podať pomocnú ruku. Už dlho sa zamýšľam, no čím sa vyskytuje častejšie v myšlienkach človeka, na ktorom mi až priveľmi záleží, ubíja ma to.. Prepáč.

H. P. Z. Ty to zvládneš. Verím ti. Ľúbim ťa.

Hudba nás spojila

27. května 2017 v 6:28 | MaťaaPunk |  Úlomok dní
"Však sa uvidíme všetky dni!"
"Bude vínko a zábava."


Po dlhej dobe som sa mohla ocitnúť pri tom, ako spievam svoje obľúbené piesne. Pri ľuďoch, ktorých vždy rada uvidím. Niekoľko z nich až po dlhšej dobe. Ale hromadné objatia to v istom slova zmysle vyriešili a užívali sme si spoločný čas. S hudbou a plastovou fľašou.

Slniečko svietilo a svietilo - my sme sa smiali a smiali.

Krásne tri dni za nami. Pomaly sa budeme prebúdzať a dávať do poriadku naše životy. Veľa povinností, dlhá cesta domov..

No cítim sa šťastne. Síce zobudila som sa príliš skoro. Aspoň môžem premýšľať nad spomienkami na pekné chvíle. Vlastne, najkrajšími. Po Vianočných oslavách, to bolo veľké spríjemnenie.


Úlomok dní plných hudby, vína, úsmevu a skvelých ľudí naokolo mňa. 💚

Umenie v pohybe

13. května 2017 v 23:43 | MaťaaPunk |  Zamýšľanie
Emócia
Pohyb
Gesto

...

Smútok
Láska - Nenávisť
Manipulácia

...


Príbeh pohybov, gést, nádychov a výdychov. Na začiatku som nemala predstavu. Myšlienky samé prichádzali a odchádzali. Možno bolo ťažké premýšľať nad reálnymi vecami. No na druhej strane, tam kde bolo potrebné nechať sa viesť emóciami a zmyslami, to bolo čarovné.

Emócia

Dá sa ju vidieť zvnútornej a predsa aj zvonkajšej strany človeka. Je len na nás, do akej miery dovolíme ostatným, aby mohli vnímať naše emócie, zároveň ich prežívať s nami. Ak sú pri sebe dvaja ľudia, ktorí navzájom nepoznajú druhé vnútro človeka, o to je to zaujímavejšie na premýšľanie.

Energia

Najčarovnejšia vec, ktorá môže vzniknúť. A nik nevie, ako je možné, že sa zjaví v ten pravý čas, kedy je potrebné. S tým precítením, od ktorého závisia ďalšie myšlienky a ľudské pohyby.

Pohyby

Bez slov vycítiť, aký pohyb bude nasledovať. Nechať sa viesť hudbou a myšlienkami, ktoré pribúdajú v hlave. Aj to nečakané sa môže zmeniť na niečo predvídateľné. A stále tam môže byť mnoho momentov. Vďaka ním, sa všetko posúvajú dopredu, aj keď nie vždy podľa predstáv.

Pohľad

Stačí aj jeden krátky a dané osoby vedia, čo môže nasledovať. Možno to vznikne v priebehu sekundy, ale určite to bude to správne. Navzájom sa vedú a snažia sa, aby každý pohyb mal svoje opodstatnenie.

...

Divadlu niekedy nie je potrebné porozumieť.
No od pochopenia na javisku zodpovedá viacero vecí.. A nemusia to byť len slová..

Další články


Kam dál